Danny Hastings nám prezradil, ako fotil Wu-Tang Clan, Raekwona, Big Puna, Nasa a Bad Meets Evil

Jedným z najvychytenejších a najznámejších hip hopových fotografov je už skoro dve dekády Danny Hastings. Počas svojej doterajšej kariéry spolupracoval s mnohými interpretmi a podieľal sa na tvorbe celého radu klasických coverov. K jeho spokojným klientom sa radia KRS-One, Eminem, Keith Murray, Method Man s Redmanom, Gang Starr, Nas, Wu-Tang Clan, Naughty By Nature, AZ, Big Pun a mnohí ďalší. Aktuálne jeho fotografie zdobia épečko Hell: The Sequel od Bad Meets Evil. Postaral sa aj o obálku s duom Marshall Mathers a Royce Da 5'9'' k ostatnému číslu Respect Magu. O tom, ako prebiehali práce na obaloch niektorých nosičov, sa dozviete už priamo z jeho vyjadrení, ktoré nám poskytol.

Wu-Tang Clan – Enter The Wu-Tang: 36 Chambers

„Najala ma kreatívna riaditeľka Jackie Murphy z RCA Records. Bolo to koncom roku 1993 v New Yorku. Išiel som teda do Firehouse Studio, čo bolo štúdio Wu-Tang Clanu, a väčšinou sa so mnou rozprával RZA. Pamätám si celkom jasne, ako mi povedal: 'Túto mikinu tu... túto mikinu nosím už tri dni. Mám ale beaty a my to dokážeme.' Vedel som na mieste, že RZA je cieľavedomý a odhodlaný ísť si za svojim. To prostredie bolo veľmi chaotické, boli tam papieriky, zvyšky čínskeho jedla na stole, všade pivové fľaše, bola to hotová jama levova a ja som bol uprostred nej. Boli tam všetci, Ol’ Dirty, Rae, Ghost, Method, Inspectah Deck, GZA, U-God... každý z nich. Pracovali na skladbe Wu-Tang Clan Ain't Nothing To Fuck Wit. Dovtedy som nikdy nepočul takýto hip hop, dostalo sa mi to pod kožu a nútilo ma to kývať hlavou ako nič iné predtým. Automaticky som vedel, že som sa dostal k niečomu, čo bude klasikou. Ja a RZA sme preberali niekoľko konceptov. Chcel kláštor, niečo v štýle Enter The Dragon, s ázijským nádychom. Takže som vedel presne, čo robiť. V tom čase som objavil Angel Orensanz Foundation. Bola to stará schátraná synagóga. Boli v nej staré klavíry, oltár a zariadené pódium. Boli sme úplne prví ľudia, ktorí urobili to Wu-Tang logo, vyrezali sme ho z polystyrénu a dali ho tam.“

„V deň fotenia sme na nich čakali, kým ich dovezie Staten Island Ferry (trajekt, pozn. redakcie). Naozaj. Vtedy nemali žiadne autá. Prišli, ale Method Man a U-God sa z nejakého dôvodu neukázali. Navrhol som preto masky, bolo totiž jasné, že v tejto chvíli už nehrajú tváre žiadnu rolu. Oni chceli na obale tváre, ale vedel som, že masky budú pôsobiť hrozivejšie, záhadnejšie a dodajú coveru niečo extra. Bolo to o skupine, o klane, o sile menom Wu-Tang.“

„Keď vyšiel album aj cover, malo to veľký ohlas a dopad. Nemal som v tom čase mobilný telefón, veď bol rok 1993, ale pevná linka mi zvonila bez prestávky. Za rok som následne spravil 38 coverov. Keď si zoberieš, že rok má 52 týždňov, bol to skoro jeden cover za týždeň.“

Raekwon – Only Built 4 Cuban Linx...

„Toto bol môj druhý projekt s Wu-Tangom. Tentokrát prišli aj s peniazmi. Rozpočet bol vyšší, očakávania boli väčšie. Na coveri k Enter The Wu-Tang: 36 Chambers mal Raekwon šnúrku z topánky, na ktorej mu visel kľúč. Odvtedy sa však veľa zmenilo, teraz mali šperky, reťaze s Ježišom a postoje, akoby im patril svet. Dokonca ich prezentovali aj medzi sebou. Bola to úplne iná hra. Nemyslím si, že peniaze menia ľudí, ale menia spôsob, ako sa k sebe navzájom správajú. Každý v tejto crew bol úspešný z vlastného pričinenia. A ja takisto. V tom čase som mal na konte 50 coverov alebo tak nejak. Daniel Hastings bolo známe meno v tomto priemysle. Každý vedel o tom, ak som urobil nejakú fotku. Takže rozpočty boli vyššie a lepšie.“

„Koncept tohto coveru vychádzal z Poslednej večere. Osem členov sedelo pri večeri so šperkami, peniazmi a vínom. Raekwon bol v strede, Tony Starks (Ghostface Killah, pozn. redakcie) po boku. Popíjali a fajčili. Ol' Dirty Bastard prišiel veľmi neskoro. Bol veľmi nahnevaný na zvyšok Clanu, pretože ani jeden z nich sa neobjavil na natáčaní jeho videa Brooklyn Zoo. Kričal na nich a nikto nepovedal ani slovo. Nakoniec Ol' Dirty Bastard chytil fľašu vína, hodil ju o zem v štúdiu a odišiel. To bol Ol' Dirty Bastard vo svojej najlepšej forme.“

„Raekwon bol vždy vizionárom. Budem ho citovať, hovoril: 'Ľudia chodia za mnou, ako keby som vedel kung-fu a ovládal bojové umenia. To ale nie som ja. Toto som ja, ulice, šperky, peniaze.' Rae mal svoju vlastnú víziu a misiu a dnes stále spolu s Ghostom privádza ľudí do varu.“

Big Pun – Capital Punishment

„Keď som po prvýkrát počul Puna, bol som v lietadle do Chicaga, kde som mal fotiť Crucial Conflict. Na tom projekte som pracoval s Fab Five Freddym. Boli sme teda v lietadle a on sa ma pýta, na akých veciach robím. Hovorím mu: 'Robím s jedným latino hráčom, zdá sa byť výborný, mohol by byť ďalšia veľká vec'. Fab bol trochu skeptický. Od Loud Records som dostal už pár skladieb na CD, tak sme si ich pustili. Keď sme vystupovali z lietadla, Fab mi hovorí: 'To je klasika, Danny'. A začal vznikať odkaz Big Puna.“

„Fotiť Puna bolo sladkotrpké. Bol latino brat prichádzajúci do hry, ja som takisto latino, takže v istom zmysle bol mojim hrdinom. Tento človek ma reprezentoval, tak ako celú latino komunitu vo svete a bol rešpektovaný všetkými v hre. Bol silný duchom a bol to lyrický kúzelník, mal ale slabé zdravie. Trpel. Toto ho dostávalo na hranu a niekedy to bolo cítiť aj z jeho textov. Čo sa týka kreativity, bol to génius. Prišiel s konceptom, ktorý mal reprezentovať všetky štvrte New Yorku. Zábavný príbeh. Staten Island zastupovala Socha slobody, sexy fotka, ktorú vidíme vo vnútri obalu. Ale na prvý pokus to prvé dievča nevyzeralo vôbec sexy, natreli sme ju na zeleno a Pun ju nazval Jelly Green Giant. Vyzerala smutne. Lol.“

Nas – I Am

„Nas chcel mať tvár faraóna Tutanchamóna, aká je na jeho sarkofágu. V tom čase som pracoval s jedným sochárom, volal sa Dave Cortes, teraz je jedným z popredných sochárov v hračkárskom priemysle v Spojených štátoch. Takže som povedal, zavolajme Davea, nech pripraví sarkofág a urobíme Nasovu tvár. Naniesli sme teda na Nasovu tvár sadru, aby sme spravili jej odtlačok. Následne sme z neho spravili model tváre a Dave dokončil okolo nej celý sarkofág. Potom na sarkofág prišli malé kamienky. Keď som išiel fotiť, tak celá tá vec bola lesklá a odrážalo sa od nej svetlo. Trvalo mi celých 11 hodín, kým sa mi to podarilo odfotiť tak, aby to vyzeralo ako Nas.“

„Počas tvorby sarkofágu sme museli pokryť Nasovu tvár sadrou. Do nosa sme mu dali slamky, aby mohol dýchať. Sadra mu ale začala ísť do nosných dierok a dusil sa. Vraví: 'Nemôžem dýchať'. Nedalo sa mu dýchať asi 30 sekúnd. Bolo to po prvýkrát, čo sme robili niečo takéto a hovoríme si 'Oops... skoro sme zabili Nasa'. Vďaka Bohu, že sa nestalo nič vážne, teraz sa na tom môžeme smiať. Po tom, čo sme ho umyli, hovorí 'Ideme na to znova', vedel, že robíme na niečom, čo bude klasika.“

Bad Meets Evil – Hell: The Sequel

„Keď som počul názov albumu a bol som pozvaný, aby som si vypočul Hell: The Sequel, automaticky som interpretoval peklo nie ako diabolské miesto, ale ako to, čím si prešiel Eminem a ako privítal Roycea. Chcel som vytvoriť miesto, kde uvidíme každý prístroj, mikrofón a reproduktor zničený hudbou týchto dvoch velikánov. Keď som ich počúval, v mojej hlave mala tá hudba takúto silu. Hovoril som si, je to klasický album, musím urobiť klasický cover. Som kreatívny človek, analyzujem album a používam všetky elementy, ktoré reprezentujú tvoju hudbu a teba samotného ako umelca. Toto je, čo robím už viac ako 15 rokov, a stále to robím naplno.“

„Na fotenie som našiel miesto, ktoré vyzeralo ako po atómovej vojne. Tá obloha a mŕtvy strom sú skutočné. Na prístrojoch a technike som pracoval s neuveriteľným umelcom a mojim najlepším priateľom Christianom Cortesom. Nakúpili sme reproduktory, gramofóny a televízory a zničili ich len kvôli tomuto foteniu.“

„Tento projekt bol pre mňa špeciálny, pretože som bol súčasťou Eminemovho prvého albumu, nafotil som celé vnútro The Slim Shady LP. To bol prvý album, ktorý ho dostal tam, kde je dnes. Týmto sa celý kruh uzavrel.“

Viac: dannyhastingsphotography.com, twitter.com/dannyhasting