Report - Hip Hop Urbanix, 29 .1. 2005, Martin

Do martina som sa s fellaz dojebal taxíkom zhruba o pol ôsmej. V Alpii bolo okrem nás ešte asi 5 ľudí, repráky na chodbe a bar zatvorený. Podľa lineupu visiaceho na stene sa malo začať až o 21:30, tak sme sa pobrali spraviť si náladu do oproti sídliaceho podniku, čo bol taký väčší plecháč. Dali sme nejaké pivá, keď z ničoho nič z hajzla vybehla roztatárená hajzelbaba rovno za chalanmi z Považskej, že ten roztagovany bojler buď vyčistia, alebo kúpia nový... O pol desiatej sme sa konečne zdvihli a to bolo akurát včas, aby sme si podchytili nejaký ten box v pomaly, ale isto sa zapĺňajúcej Alpii. Po ďalšom pive+káve+fernetoch som zdvihol svoju lenivú riť z boxu, čím som porušil svoj plán presedieť v ňom až do konca. Ale oplatilo sa...

Na stage sa práve pripravovala domáca Forma UBX, formácia vzniknutá spojením 3 núl a Na druhom brehu. Ich vystúpenie som počúval len jedným uchom, lebo som sa na cca 40 minút zakecal pri bare s jedným známym, ale podľa ohlasu ľudí pod pódiom a skandovania názvu kapely sa ľudia skvele bavili.

Po skončení ich vystúpenia nasledovali ďalšie dídžejské sety v podaní Pa3ka, Amena a Jazzyho. Práve posledný menovaný zabavil ľudí podla môjho súdu asi najlepšie, aj keď pozornejším ušiam nemohlo ujsť, že nezvyčajne spravil aj zopár drobných chybičiek, po ktorých vždy zahral strašne krásnu grimasu. To však nijako neznehodnotilo jeho výkon a väčšina ľudí to ani nepostrehla.

Highlight celého večera prišiel na rad okolo pol jednej, keď sa na pódium dostavili Moe s Opakom. Dancehallové rytmy zlákali pod pódium snáď všetky hlavy, ruky a boky, ktoré boli v tom čase ešte schopné ako-tak koordinovaného pohybu a dokonca zdvihli od baru aj mňa (aj keď hlavným dôvodom bolo, že v podniku došlo pivo (vrátane fľaškového, ty vole!)). Posledný refrén Bratislavy doznieval v publiku ešte pekných pár chvíľ po skončení podmazu.

Po nich sa za gramofóny postavil nenápadný týpek v červenom tričku a chvíľu trvalo, kým môjmu prechlastanému ja došlo, že to je Orion. Odpálil korektný set, hral, bavil, len škoda, že sa nenechal hučiacim (aj keď v tom čase už trochu poriedeným) davom ukecať, aby sa predviedol aj na mikrofóne.

Po zhruba hodinke a pol ho znova vystriedal Jazzy. Zaregistroval som aj nejaký pokus o freestyle, no ten bol oproti ostatnému, čo bolo v sobotu v Alpii k videniu (a hlavne počutiu) len slabým odvarom a vydýchol som si, keď konečne skončil... Keď som o pol piatej odchádzal na vlak, hrial ma dobrý pocit (a posledný fernet na cestu), že som si to užil a 18.2. na Supercrooo určite prídem zas...