Report: Slaughterhouse vo Viedni

06. február. 2010
Publikoval nabis

Report: Slaughterhouse vo Viedni

Svet je vskutku nádherný. Človek sa ostrihá, poumýva riady, dlážku a večer sa odoberie s partiou hráčov do hlavného mesta iného štátu, navyše počas pracovného týždňa, bez toho, aby ukrojil príliš z vlastného času. Reč je o výletoch do Viedne, ktorá tento krát privítala štyroch jazdcov apokalypsy, super-skupinu Slaughterhouse. Joe Budden, Joell Ortiz, Royce Da 5'9'', Crooked I. Štyria mäsiari, z ktorých každý je väčší odpadlík ako Lorenzo Lamas, si to zobrali krížom cez Európu a masakrujú aj v okolitých štátoch.

Zabíjačka v hlavnom meste Rakúska a schnitzlov nasýtila. Potvrdiť to môže minimálne tím slovenských gurmánov, ktorý dorazil pred viedenské Szene okolo desiatej hodiny večer. Napriek pokročilejšej hodine sa stále podávali odpudivé predjedlá vo forme lokálnych reprezentantov. Zaujímavejšie ako to, čo ponúkalo pódium bolo to, čo ponúkal dav. Hľadanie dvojníkov je vždy vo Viedni zaujímavým spestrením.

Okolo pol jednej ráno sme sa aj dohrali, aj rozpustili Circle of Hate a vybrali sa pod pódium. Začal sa tam servírovať hlavný pokrm. Stôl prestrel DJ (?) Frequency, následne sa porcoval prerastený, mäsitý rap. Joey, Joell, Royce a Harry Henderson odohrali ako spoločné veci, tak aj sólove bomby. Yaowa-man sa prezentoval svojou definíciou hip-hop-u, Nickle Nine odpálil bombu - Boom, Budden odohral asi svoj najväčší hit Pump It Up a Crooked-I si dal freestyle cez Wanna Rock. Spoločne odrapovali okrem iného aj The One, Woodstock či Microphone, ktorý si boss z Long Beach paradoxne zabudol zapnúť. Okrem hudby sa aj dosť rozprávalo, čím sa dostávame k tomu, ako sa prezentovali jednotliví hráči. Crooked I bol za opilca, Royce takisto. Joey tam skoro umrel, zjavne sa nevyplakáva v poslednej dobe len v textoch. Najviac si celú show užíval bezprostredný a vtipný Joell Ortiz, môj jednoznačný favorit.

Keď hovorím o favoritoch večera, nedá mi nespomenúť Luzera, ktorý našu posádku cestou tam napojil, cestou späť zabával.

Po asi hodinovom koncerte sme sa odobrali do auta stráženého koalou. Príjemne strávenú noc nasledoval krátky spánok a pracovný deň v štýle jedného z výrokov toho dňa: „Je rozdiel mať voľno a mať v piči.“

Záverom pripájam pár ilustračných záberov, o ktoré som sa postaral ja, autor reportu osobne, stále nefotograf.

All rights reserved © 2005-2010 www.90bpm.sk