Fotoreport: Hip-Hop Kemp 09
Minulý týžden sa v Hradci Králové konal už v poradí ôsmy ročník festivalu s názvom Hip Hop Kemp. Tento event, ktorý má už roky svojich jak náružlivých fans, tak aj zarytých odporcov, som ja osobne navštívil prvýkrát. Kemp na nás zaútočil s bojovými pokrikmi ako "Most Legendary Hip Hop World Meeting", "Kicking your ass since 2002", čo myslím, že organizátori trocha prepískli, najmä keď má kemp väčšina ľudí asociovaný so sluníčkom, pohodíčkou a mottom "enjoy your life in peace and love". Rovnako kontrastne ako ked pod týmto sloganom kričí Ill Bill na tisíce fans "This is war!!!". Poďme ale k veci.
Kemp tento rok disponoval silnou zostavou, ktorá sa mala predviesť návštevníkom na hlavnou pódiu. Spokojná musela byť väčšina - čo počúvať a pozerať mali jak pamätníci, tak fans južanského rapu, či trueschool hráči. Kemp začal už de facto v stredu warmupom, kde sa v hangári predstavili okrem iných aj naši hráči Shakul so Spankom, či team Gramo Rokkaz. Produkcia na hlavnom stage sa začala teda až vo štvrtok, prvým na rade bol Opak s live band, za ním nasledovali výborní producenti Snowgoons, doplnení o Sicknature, čo mi pripadalo ako nepodarená kopírka Ill Billa a Non Phixion. Vrcholom večera vo štvrtok boli ale Reks doprevádzaný Questom The Youngn a DJ Dbefektom a matador El Da Sensei s poliakmi Returners. Kým ten prvý mohol dať aj lepšie, polovica Artifacts prekvapila poctivou show. O U-N-I Nabz hovorí, že boli dobrí, na punkový koncert Lady Sov sme počuli poväčšinou negatívne ohlasy. Piatok na live stage otvárali Strapo so Spinom a aj potom sa bolo na čo pozerať. Blu a Exile dali dobrý koncert, Exile sa riadne vyblbol na MPC, multifunkčný J-Live podal štandard, Reef The Lost Cauze predviedol energickú ukričanú show a Torae by bol ešte mocnejší, keby mu v polovici nezačali zlyhávať hlasivky. Black Milk ostal na stage napokon sám, jeho avizovaný partner Bishop Lamont ostal za oceánom točiť filmy, ale aj napriek tomu patril k vrcholom festivalu. Rovnako ako Method Man, ktorého si už síce Čechy párkrát užili, no borec má show, ktorá funguje snáď vždy. Snáď až na tú techniku, ktorá tentokrát mierne zlyhávala, no Mef sa snažil skrotiť si aj inštrumentály zo skákajúcich cd. Mimochodom - medzeru medzi poslednými dvoma acts vyplnil Wladimir doprevádzaný Trafikom a aj Toxxxom. Ten si neodpustiľ štipľavé poznámky na adresu organizátorov a o potyčke, ktorá sa následne strhla v backstage isto utrúsia riadok weby našich západných susedov. V sobotu doplatil B.O.B. na zhoršené počasie a skorý čas. Byť podľa mňa, dávam ho miesto Lady Sov. Planet Asia, ktorý vystupoval sám, bez hypemana iba potvrdil, že by sa mu jeden fakt zišiel. Jeho DJ sa snažil, no nebolo to ono. Potom pre nás nasledovala pauza, z ktorej nás vytrhol malý mužíček z Lawrence - Termanology. Ten je fakt podstatne menší ako vyzerá a aj jeho show bola krátka. Vynahradil to ale energickým prejavom a poctivým rapom. Ostatne, o jeho skills sa mohli presvedčiť v piatok aj kupujúci v jednom zo shopov, kde si celý Showoff kemp dával krátku freestyle session. Po Pio Squad nastala zmena - na pódium prišiel večne spokojný a vypálený Devin a nikoho nenechal na pochybách o svojom legendárnom statuse. Nádhera. Po ňom nastal čas na kus nostalgie, o ktorý sa postarali Camp Lo. Tí zašli výbornú show, no samozrejme každý čakal len na Luchini. Pred hlavným headlinerom dali koncert už len tradiční návštevníci festivalu - Kontrafakt svojom tradičnou show. Everlastovi, Danny Boyovi a Ill Billovi chýbal Slaine (ktorý tiež točí film) a Lethal, no možno to bolo aj dobre. Nechápte ma zle, ale pri Who's The Man, Back From The Dead, či Put Your Head Out som si prial aby sa celá show niesla v znamení House Of Pain. Ill Bill do toho zakomponoval kus Non Phixion, spolu dokopy pár skladieb La Coky a celé sa to uzavrelo najmasívnejšie ako sa len dalo - Jump Around.
Okrem toho sa v areáli nachádzalo niekoľko hangárov, kde sa zatúlalo aj niekoľko skupín, ktoré sa aj oplatilo vidieť (SEdláci, Cymarshall Law). Zvuk tam bol síce príšerný, no miestami pri niektorých zo showcases bandzone.cz, či vystúpeniach typu Trikolóra a Shomi radšej nemusel byť žiadny. Areál bol plný barov a stánkov s jedlom, kde ste však mohli naraziť na problém - kemp money. Ak ste chceli jesť, museli ste si najprv zameniť peniaze za špeciálne kemp food money v kurze 1:1. Zvláštna praktika, pre návštevníka otravná, najmä keď ste zvyšné "bony" nemohli zameniť späť na peniaze. Rovnako to organizátori nezvládli s akreditáciami. Nejeden fotograf by mohol hovoriť o čakaní na fotopasy, ktoré sa objavili až vo štvrtok večer. Otravné boli aj bezpečnostné kontroly pri vstupe, častokrát aj zbytočne prísne. Kemp však pre tých, ktorí prišli najmä na koncerty nebol rozhodne zlou voľbou a z hľadiska hudobnej produkcie na hlavnom stage sa tento ročník rozhodne oplatil. Pre tých, čo neboli, zachytil tohorocný HHK na fotografiách Nabz.
